Vojnové pohrebisko sa nachádza na existujúcom obecnom cintoríne v tesnej blízkosti dreveného artikulárneho kostolíka zapísaného do zoznamu UNESCO.

Pohrebisko obsahuje 39 masových hrobov, v ktorých je pochovaných 400 vojakov z čias 1. svetovej vojny. Terén celého cintorína je svahovitý. Pohrebisko ukončuje cintorín a nachádza sa na jeho najvyššom mieste. Blízkosť dreveného kostola do značnej miery ovplyvnila celkový výraz architektonického riešenia. Na kríž a lavičku je použité drevo, respektíve fošne ukladané na seba. Vzniká tak určitý vzťah medzi kostolom, prírodou a pohrebiskom. Pôvodný terén pohrebiska je vyrovnaný a mierne zodvihnutý, čím vzniká veľkosťou dominantná plocha, na ktorej sú okrem dreveného kríža a lavičky rovnomerne rozmiestnené náhrobné kamene v počte 39 kusov. Tieto tvoria betónové kvádre s odtlačenými letokruhmi dreveného debnenia. Plocha je zatrávnená, a teda svojím povrchom a materiálom nijako nekonkuruje okoliu, ale pietne miesto predsa zdôrazňuje. Na okraji pohrebiska je osadený drevený kríž – socha – negatív. Je vytvorený systémom 39 otvorov. Tieto „stratené“ časti celku sú potom rozmiestnené na trávnatej ploche pomníka (náhrobné kamene). Krížu dominuje veľký otvor v jeho prieniku symbolizujúci spojnicu medzi svetom živých a svetom mŕtvych. Dôležitým prvkom celej kompozície je lavička. Je riešená ako obojstranná a umiestnená tak, aby z nej bol výhľad na krajinu a kostolík pod pohrebiskom. Slúži aj ako nosič textovej informácie.

Cintorín pochádzajúci ešte z čias druhej svetovej vojny sa nachádza na začiatku obce Hunkovce po ľavej strane hlavnej cesty v smere od Svidníka. V roku 1994 bol tento cintorín na základe uzavretých bilaterálnych zmlúv a dohôd obnovený, resp. znovu vybudovaný nemeckým Ľudovým zväzom starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Následne bol v roku 1995 aj vysvätený. Na cintoríne je pochovaných takmer 3 100 nemeckých vojakov, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie. Na každom z hrobov je umiestnený kríž s menami, údajmi a vojenskými hodnosťami padlých, pričom na každej strane kríža sú uvedení štyria padlí. Zaujímavosťou je, že plot okolo cintorína, podmurovka vstupnej brány na cintorín, parkovisko pred ním, mulda okolo centrálneho kríža a chodník v areáli cintorína sú vybudované z bridlice pochádzajúcej z miestnych okolitých lesov.

V obci Tokajík na severovýchode Slovenska sa nachádza Expozícia Múzea SNP s názvom Fašistické represálie na východnom Slovensku. Oproti Múzeu tokajíckej tragédie sa nachádza pamätník venovaný obetiam fašistických represálií v obci Tokajík, ktoré boli zavraždené pri vypálení obce 20. novembra 1944.

Pamätník venovaný obetiam tokajíckej tragédie umiestnený na cintoríne v obci Tokajík. Dňa 19. novembra 1944 zavraždili fašisti 32 nevinných mužov v Tokajíku. Dvaja ostali nažive ako svedkovia strašnej, neľudskej, ale zverskej fašistickej zlovôľe. Na prosbu Medvedza a Stropkovského prišli 12. decembra 1944 občania zo susedných Piskoroviec a zakopali obete do spoločného hrobu na mieste vraždy. Po návrate z evakuácie požiadali príbuzní o exhumáciu zavraždených obetí, aby ich mohli pochovať tradičným spôsobom. Dňa 4. apríla 1945 sa na obecnom cintoríne konal pohreb obetí za účasti množstva ľudí z okolitých dedín.

Drevený filiálny chrám bol postavený v obci Nová Polianka okolo roku 1763. Zasvätený bol sv. Paraskeve. Počas druhej svetovej vojny bol poškodený, ale po opravách bol užívaný až do roku 1960, hoci v obci bol už skôr dostavaný nový, murovaný chrám sv. Petra a Pavla (rok 1937). V roku 1960 bol drevený chrám prenesený do svidníckeho skanzenu.

Kontakt: Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Národopisná expozícia v prírode – skanzen +421 54 752 29 52

Drevený gréckokatolícky chrám v Ladomirovej patrí k architektonicky najhodnotnejším a najreprezentatívnejším chrámom východného obradu na Slovensku. Bol postavený v roku 1742 a zasvätený bol sv. archanjelovi Michalovi. Počas druhej svetovej vojny bola obec, fara a chrám značne poškodené, podobne ako aj niekoľko vzácnych ikon z ikonostasu. Následne sa vykonala oprava v roku 1946, ale už v roku 1957 bol chrám znova silno poškodený, tentoraz búrkou. Opravený bol v roku 1958.

Drevený gréckokatolícky chrám svätej Paraskevy bol postavený v roku 1705. Paraskeva bola dcérou bohatých kresťanských rodičov v Ikóniu. Po ich smrti zdedila veľký majetok, ktorý rozdávala chudobným. Pretože sa zaviazala sľubom čistoty, odmietala všetkých uchádzačov o svoju ruku. Za Diokleciánovho prenasledovania bola obžalovaná z kresťanstva a uvrhnutá do väzenia. Po hrozných mučeniach ju dal vladár sťať mečom.

Koncom druhej svetovej vojny bola obec značne zničená a chrám poškodený. V rámci jeho obnovy bola architektúra chrámu rozšírená o dve bočné kaplnky, čím pôdorys nadobudol tvar kríža, čo je medzi drevenými chrámami na východe Slovenska unikát.

Na návrší za obcou bol vystavaný drevený gréckokatolícky chrám v roku 1752. Zasvätený bol sv. archanjelovi Michalovi. V čase druhej svetovej vojny bolo v obci výcvikové stredisko a chrám bol poškodený. K jeho obnove došlo po roku 1945.

Kontakt: p. Hojda +421 911 514 992

Krajné Čierno je filiálku starobylej farnosti Ladomirová. Drevený chrám bol v obci postavený v roku 1730. Zasvätený je sv. Bazilovi Veľkému – jednému z najvýznamnejších východných svätcov. V čase druhej svetovej vojny, v bojoch o Dukliansky priesmyk, bola obec, ale aj chrám značne poškodený. Opravovaný bol v rozpätí rokov 1947-1948.

Obec Krajné Čierno sa pýši až dvomi drevenými chrámami, ktoré sa v nej nachádzajú. Ten mladší – pravoslávny, pravoslávni veriaci vybudovali na miernej stráni v prvej tretine 20. storočia a zasvätili, podobne ako v prípade staršieho gréckokatolíckeho chrámu, sv. Bazilovi Veľkému. To, že ide o zrubový východokresťanský chrám nie je na prvý pohľad zrejmé. Prezrádzajú to malé cibuľky na vrchole stanovej strechy veže a na hrebeni sedlových striech lode a svätyne. Pôdorysná dispozícia objektu je trojdielna, s pravouhlým tvarom jednotlivých priestorov. Ikonostas a ďalší mobiliár pochádzajúci z doby výstavby chrámu nemá väčšie umelecko-remeselné hodnoty. Celkový estetický dojem drevenej sakrálnej architektúry vo veľkej miere znehodnocuje plechová krytina.

Drevený gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach nájdete v strede obce na kopčeku na cintoríne, obkolesený stromami. Gréckokatolícka cirkev, alebo presnejšie Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a považuje sa za priameho dediča tejto tradície.
V strednej a východnej časti Karpát vznikali ojedinelé drevené chrámy, ktoré sú špecifickým príkladom sakrálnych objektov východného kresťanstva. Tieto chrámy sú na jednej strane odrazom jednoduchosti a chudoby obyvateľov tohto kraja, ale zároveň dokazujú pevnú dôveru a nádej, ktorú človek vkladá do svojho Boha. To potvrdzujú aj slová žalmistu: „Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba“ (Ž 84, 11 – 13).

Kontakt: Gréckokatolícky farský úrad Hunkovce +421 54 759 36 52 ; +421 911 912 591

Prvý gréckokatolícky chrám bol v obci postavený okolo polovice 18. stor. a zasvätený bol sv. Kozmovi a Damiánovi. Zachoval sa až do začiatku 20. storočia, kedy bol pravdepodobne zničený počas 1. svetovej vojny.