Zborovský hrad

HRAD ZBOROV

Zborovský hrad alebo Makovica je zrúcanina hradu blízko obce Zborov v okrese Bardejov. Najstaršie zmienky o hrade pochádzajú zo začiatku 14. storočia. V rokoch 1364 – 1470 bol majetkom Cudarovcov, po ich vymretí daroval kráľ Matej panstvo Rozgonyiovcom, ktorí tu sídlili do roku 1512. Po nich prešiel do vlastníctva Tárczayovcom, ktorým patril do roku 1548. Serédyovcom patril v rokoch 1548 – 1601. V roku 1601 hrad kúpili Rákociovci. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v roku 1684 ho zbúralo. Neskôr ho poškodili boje medzi Rusmi a Rakúšanmi počas 1. svetovej vojny.

Zborovský hrad bol postavený pravdepodobne v 3. a 4. decéniu 14. storočia na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Prvá písomná správa o ňom pochádza z r. 1347.

  

Pôvodný kráľovský gotický hrad tvorilo nádvorie zhruba trojuholníkového pôdorysu s obranným múrom, hranolovou vežou (donjon), palácom a kaplnkou. V 14. – 16. storočí ho postupne vlastnili šľachtické rodiny Cudarovcov, Rozgonyiovcov a Tarczayovcov. Pravdepodobne za panstva Cudarovcov bolo pristavané druhé nádvorie s najmenej dvoma polkruhovými baštami. K zásadnej prestavbe gotického jadra a modernizácii výzbroje došlo v druhej polovici 16. storočia, keď hrad patril Šeredyovcom. Tieto zásadné stavebné zmeny boli vyvolané ako akútnym tureckým nebezpečenstvom tak aj novými vyššími nárokmi na bytovú kultúru.

Okrem úprav na hornom hrade bolo prestavané a rozšírené druhé nádvorie a pribudlo tretie nádvorie s polygonálnou a polkruhovou baštou, obranným múrom s ochodzou a strieľňami a dômyselnou vstupnou bránou zabezpečenou padacím mostom.

Dolné (tretie) nádvorie bolo predelené múrmi, čo umožňovalo lepšiu kontrolu prístupu do stredného nádvoria a v jeho západnej časti boli k hradobnému múru pristavané hospodárske objekty. Renesančnými stavebnými úpravami podľa talianskych vzorov bol zdokonalený zastaraný a nevyhovujúci fortifikačný systém a vzniklo pohodlné zemepanské sídlo spĺňajúce najnáročnejšie dobové požiadavky bývania. Rákociovci, ktorí vlastnili hrad 17. storočí, sa venovali už len jeho údržbe.

V druhej polovici 17. storočia sa presťahovali do kaštieľa v Zborove. Za povstania Imricha Thökölyho, napriek silnému odporu obrancov vedených jeho manželkou Helenou Zrínskou, bol hrad 14. októbra 1684 cisárskymi vojskami generála Schultza dobytý. V r. 1666 slávil na hrade sobáš s Helenou Zrínskou jej prvý manžel František Rákoci I. O desať rokov neskôr tu aj zomrel. Hrad sa spomína ešte v inventári z roku 1704 v časoch povstania Františka Rákociho II. ako funkčný.

Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaraďuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné niekoľko storočné jedince duba letného vysadeného pozdĺž prístupovej cesty na hrad.

 

   

 

 

 

Kaštieľ Zborov

Obec Zborov sa spomína ako súčasť panstva Smilno a od roku 1414 patrila panstvu Makovica. Panstvo bolo postupne v držbe Cudarovcov, Rozgonyiovcov, neskôr rodu Serédyovcov, a od roku 1601 Rákócziovcov.

Šerédyho kaštieľ je pomenovaný po vlastníkovi Makovického panstva Gašparovi Šeredy, ktorý dostal od kráľa Ferdinanda II za svoje vojenské zásluhy Stropkovské, Pezinské, Svätojurské a Makovické panstvo. Okrem rozsiahlej prestavby hradu, ktorá z neho urobila modernú renesančnú pevnosť, si dal postaviť priamo v obci aj kaštieľ. Ten plnil predovšetkým rezidenčné a správne funkcie. Okolo kaštieľa bola umiestnená  záhrada. V zadnej časti boli k objektu pristavané stajne, koniarne a iné hospodárske budovy ako aj pôsobivá šesťuholníková studňa. Po Gašparovej smrti v roku 1555 zdedil panstvo jeho brat Juraj, košický kapitána a šarišský župan. Po jeho smrti panstvo najprv získal poľský vojvoda Ján z Ostrohu, neskôr predal Žigmundovi II Rákoczi. Jeho renesančnú stavebnú podobu nepoznáme, pretože neskôr bol viackrát prestavaný. Počas reformácie kaštieľ slúžil aj ako evanjelická kaplnka. Zaslúžila sa o to grófka Helena Zrínska, manželka Františka I Rákocziho. V panstve bol ešte jeden kaštieľ nazývaný Rákocziovský a delil ho od Šerédiovského kaštieľa park, kde dal František I Rákoczi vysadiť slávnu „Aleju 100 líp“. František sa tu veľmi rád zdržiaval a mnohé svoje listy ukončoval podpisom a dôvetkom „Datum Zboroviac sub centrum tiliis“. Okrem historického a estetického významu mala aleja aj prírodovedecký význam. V roku 1935 tu maďarský botanik objavil špecifický druh lipy, ktorý neskôr pomenovali ako Lipa Rákoczi. Aleja bola udržiavaná do 1. sv. vojny, kedy bola značné poškodená, rovnako ako aj kaštieľ. Na jej obnovení sa nie všetci miestni zhodli a tak v roku 1922 bolo vyrúbaných 22 zdravých líp, ktoré skončili ako palivo. Kaštieľ neskôr patril šľachtickým rodinám Erdödyovcov a Clary-Aldringenovcov. V r. 1907 ho odkúpil štát pre lesný úrad. Po prvej svetovej vojne ho v roku 1918 opravila štátna lesná správa a využívala ho ako administratívnu budovu, aj na bývanie. V roku 1969  ho zachvátil požiar, ktorý ho značne poškodil. Dnes sa o jeho opravu zaslúžilo Občianske združenie na opravu Zborovského hradu.

Šerédyho kaštieľ je súčasťou Šarišskej hradnej cesty

Zdroj /foto: obec Zborov, Občianské združenie na záchranu hradu Zborov, www.regionsaris.sk




(foto: https://www.regionsaris.sk/historia/kastiel-zborov/)

Fotogaléria