BARDEJOV
BARDEJOV
Mestská radnica v Bardejove je goticko-renesančná budova postavená uprostred Radničného námestia tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.
Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú aj ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska je budova radnice významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry.
Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady ju postavili v strede trhového námestia.
Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba stojaca blokového charakteru na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska. Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.
Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom verejného života obyvateľov mesta. Prízemie budovy plnilo obchodnú funkciu, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.
Napriek prítomnosti niektorých neskorogotických stavebných prvkov, na stavbe radnice sa začali uplatňovať vplyvy nastupujúcej renesancie, na základe čoho je bardejovská radnica považovaná za prvú svetskú stavbu tohto slohu na území Slovenska.
Jej význam z historického a umeleckého hľadiska ocenila i spoločnosť keď ju v roku 1985 zapísala do zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Ako pamiatka nadregionálneho významu bola radnica spolu s ostatnými pamiatkami historického jadra Bardejova v roku 2000 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti Šarišského múzea, kde je trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov – Slobodné kráľovské mesto.
Zdroj: www.bardejov.sk
