Navštívte našu informačnú kanceláriu v obci Ladomirová, na ulici Ladomirová 33 (oproti drevenému chrámu Sv. Michala Archanjela). Radi Vám poskytneme užitočné informácie, ponúkneme brožúrky, turistické mapy a rôzne suveníry.

 

Preskúmajte terén najväčšej a najkrvavejšej vojenskej operácie 2. svetovej vojny na území bývalého Československa.

V blízkosti budovy Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku sa ako súčasť jeho vonkajšej expozície nachádza Park bojovej techniky, vybudovaný v rokoch 1971 – 1974. Je v ňom sústredených 14 exponátov vojenskej ťažkej bojovej techniky, ktorá bola používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie, a taktiež aj v rámci československej armády v povojnovom období.

Pamätník sovietskej armády sa nachádza v tesnej blízkosti areálu Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku. Pamätník bol odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, pričom od 27. februára 1961 je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. Pylón pamätníka je vysoký 37 metrov a päťramenná hviezda na jeho vrchole dosahuje výšku 3,5 metra. Pred samotným pamätníkom je umiestnená štvormetrová bronzová socha sovietskeho seržanta, ktorý vzdáva hold padlým spolubojovníkom. Komplex pamätníka dotvárajú symbolické hroby padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov, a taktiež aj rôzne súsošia a reliéfy. Súčasťou pamätníka je vojnový cintorín, ktorý tvoria štyri masové hroby. V hroboch je pochovaných vyše 9000 sovietskych vojakov, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a pri bojoch o severovýchodné Slovensko.

Na Námestí slobody vo Svidníku je umelecky stvárnený armádny generál Ludvík Svoboda v podobe sochy, aby každému pripomínala veľkosť jeho osobnosti, jeho lásku a pomoc kraju pod Duklou a zároveň je symbolom mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ktorých armádny generál Ludvík Svoboda miloval. Socha je uliata z bronzu, váži dva a pol tony a je vysoká 4,2 m.

Generál L. Svoboda je dvojnásobným čestným občanom Svidníka. Obec Svidník mu udelila čestné občianstvo 21. 4. 1946 a neskôr mesto Svidník 6. 10. 1967. Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odminovávať úrodné polia, obnovovať život pod Duklou. Najväčším darom pre občanov bolo postavenie prvej barakovej nemocnice, neskôr novej modernej nemocnice, nesúcej jeho meno.

Pri príležitosti stého výročia vzniku Československa bol vo Svidníku odhalený pamätník. Ide o kópiu pamätníka, ktorý bol v meste postavený ešte v roku 1928 pod osobným dohľadom vtedajšieho senátora NZ ČSR Juraja Laža, ale v roku 1954 bol rozobratý. Mestské zastupiteľstvo vo Svidníku na základe iniciatívy bývalého svidníckeho kronikára Jozefa Leľa schválilo finančné prostriedky na jeho výstavbu, a tak v deň výročia vzniku Československa mohla široká verejnosť byť svedkom jeho odhalenia. Nový pamätník je vysoký 2,5 metra s pôdorysom 1,6 x 1,6 metra.

Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná je možné v teréne vidieť rozmiestnenú tankovú techniku znázorňujúcu tankovú rotu v útoku. Symbolizuje ju 8 stredných tankov T-34/85. Táto technika pripomína tankové boje, ktoré sa v tomto priestore odohrali v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie v dňoch 25. – 27. októbra 1944. Práve v týchto dňoch sa v oblasti Údolia smrti odohrali najťažšie tankové boje v rámci celej Karpatsko-duklianskej operácie, pričom okrem spomínanej symbolickej tankovej roty v útoku je takmer celé údolie lemované historickou tankovou technikou. Všetky exponáty sú pritom vystavované neďaleko cesty, voľne prístupné, aby tak návštevníci mali aj na tomto mieste možnosť kedykoľvek vzdať úctu padlým vojakom na Dukle. Vstup do Údolia smrti smerom od Svidníka už z diaľky označuje známy pamätník – tzv. Taran, ktorý tvoria dva do seba vklinené tanky. Ide o sovietsky stredný tank T-34/85, ktorý je symbolicky na vyššom podstavci s hlavňou namierenou na nižšie postavený nepriateľský nemecký stredný tank Panzerkampfwagen IV.

Pamätník československého armádneho zboru na Dukle je situovaný do mierne svahovitého terénu za obcou Vyšný Komárnik po pravej strane hlavnej cesty v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice. Pamätník bol slávnostne odhalený 2. októbra 1949 pri príležitosti osláv 5. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, pričom od 27. februára 1961 je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. Pylón pamätníka je vysoký 28 metrov a svojim tvarom symbolizuje jednak smer úderu sovietskych a československých vojsk do nemeckej obrany v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a zároveň aj bránu vstupu československých vojakov na územie svojej vlasti. Súčasťou pamätníka je aj kolumbárium s obradnou sieňou, ktorého portál je zdobený reliéfmi znázorňujúcimi bojovú cestu 1. čs. armádneho zboru v ZSSR z Buzuluku do Prahy. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule, na ktorých sú vygravírované mená 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli počas bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Komplex areálu pamätníka dotvára v jeho severnej časti tzv. Aleja hrdinov, ktorá vznikla v roku 1981 a tvorí ju pätnásť búst sovietskych a československých hrdinov, ktorí sa vyznamenali v bojoch Karpatsko-duklianskej operácie. Busty sú umiestnené na kamenno-žulových podstavcoch a sú v nadživotnej veľkosti. Súčasťou pamätníka je vojnový cintorín, na ktorom je pochovaných 565 padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a pri bojoch o severovýchodné Slovensko. Zaujímavosťou je, že pri príležitosti osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie bola na pamätníku umiestnená verná umelecká kópia (jedná sa už v poradí o štvrtú sochu, ktorá bola od roku 1949 súčasťou pamätníka) pôvodnej sochy československého vojaka vzdávajúceho hold padlým spolubojovníkom, ktorá bola na pamätníku umiestnená pri jeho odhalení v roku 1949. Bronzové súsošie Žalujem, dielo akademického sochára Jána Kulicha, ktoré bolo nahradené vernou kópiou pôvodnej sochy československého vojaka si svoje miesto našlo v zmodernizovaných priestoroch Vyhliadkovej veže na Dukle, kde ho môžu naďalej obdivovať tak domáci, ako aj zahraničný návštevníci.

Vyhliadková veža na Dukle bola pre širokú verejnosť sprístupnená v roku 1974 pri príležitosti osláv 30. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Dosahuje výšku 49 metrov a bola postavená na mieste pôvodnej drevenej vyhliadkovej veže z roku 1959. Interiérové priestory vyhliadkovej veže sú vhodne doplnené troma umeleckými sochárskymi dielami, zaujímavým spôsobom riešenou umeleckou figurálnou kompozíciou vyhotovenou z dreva, a taktiež aj expozičnou miestnosťou, v ktorej majú návštevníci možnosť vzhliadnuť zaujímavé dobové fotografie, nálezy z duklianskeho bojiska a v neposlednom rade aj jedinečné exponáty ťažkej bojovej techniky. Vrchná kupola vyhliadkovej veže ponúka svojim návštevníkom okrem výnimočného panoramatického výhľadu na široký priestor slovenského a poľského pohraničia – dejiska bojov Karpatsko-duklianskej operácie aj prehľadné grafické znázornenia plánu úderu Červenej armády cez Karpaty na pomoc SNP a bojovej situácie v oblasti Duklianskeho priesmyku od 30.9. do 5.11.1944.

Tri pomníky, ktoré návštevníkom pripomínajú významné udalosti späté s priebehom bojov Karpatsko-duklianskej operácie sa nachádzajú v katastri obce Vyšný Komárnik, v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice. Všetky tri sú neodmysliteľnou súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko.

V lese Mativka nachádzajúcom sa v katastri obce Vyšný Komárnik bol v čase od 18. do 24. novembra 1944 umiestnený štáb veliteľa 3. čs. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, brigádneho generála Karla Klapálka, ktorý práve z týchto miest organizoval a riadil boj o východiská z Karpát, zabezpečoval súčinnosť so susednými sovietskymi jednotkami a chránil bezpečnosť ľavého krídla hlavných síl 1. čs. armádneho zboru i 38. sovietskej armády. Štáb brigády v súčasnosti návštevníkom duklianskeho bojiska pripomínajú zemľanky, ktoré sa zachovali na svojich pôvodných miestach, pričom v rokoch 2013 – 2014 prešli komplexnou rekonštrukciou. Okrem toho sa v katastri obce Vyšný Komárnik, v blízkosti niekdajšej hlavnej cesty, nachádza aj tzv. Delový areál, v ktorom si návštevníci okrem štyroch exponátov ťažkej bojovej techniky rozmiestnených v teréne môžu pozrieť aj zrekonštruované pôvodné palebné postavenia a kryty obsluhy československého delostrelectva, ktoré práve z týchto miest koncom novembra 1944 podporovalo boje sovietskych a československých vojenských jednotiek o východiská z Karpát.