18. BÉLA KÉLER (1820 – 1882)

18. Béla Kéler (1820 – 1882) 

Béla Kéler (1820 – 1882) vlastným menom Albert Paul von Kéler sa narodil v Bardejove, v dome č. 41 na Radničnom námestí. Študoval v Levoči, Debrecíne a Prešove. Svoju profesionálnu hudobnú kariéru začína ako prvý huslista orchestra Theater an der Wien vo Viedni (1845). V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala   v Lannerovom orchestri vo Viedni. Neskôr zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života. Viedol tamojší orchester a neskôr kúpeľný orchester. Dirigoval vo všetkých významných kultúrnych centrách Európy: v Londýne, Kodani Manchestri, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Lipsku. Do roku 1877 vyšlo tlačou 138 Kélerových skladieb v dvanástich európskych vydavateľstvách. Medzi jeho najznámejšie skladby patrí aj Bardejovský spomienkový čardáš. Počas svojej 23-ročnej kompozičnej a dirigentskej aktivity získal mnohé vyznamenania. Zomrel vo Wiesbadene vo veku 62 rokov ako slobodný, kde je aj pochovaný. Časť svojej hudobnej pozostalosti odkázal testamentom svojmu rodisku, ktorá je dnes v zbierkach Šarišského múzea. V roku 2014 vzniklo v Bardejove za účelom prezentácie Kélerovho hudobného odkazu  občianske združenie Spoločnosť Bélu Kélera.


                                                      

Fotogaléria

Viac fotiek (+0)