17. MICHAIL ILLARIONOVIČ GOLENIŠČEV-KUTUZOV (1747 – 1813)

17. Michail Illarionovič Goleniščev-Kutuzov (1747 – 1813)

Michail Illarionovič Goleniščev-Kutuzov (1747 – 1813) bol významný ruský vojvodca z obdobia Napoleonských vojen. Pochádzal zo starého rodu, ktorý hral v dejinách Ruska významnú úlohu. Kutuzov od siedmich rokov navštevoval Šľachtickú delostreleckú a inžiniersku akadémiu. Školu dokončil v hodnosti inžiniera-práporčíka, kde zostal aj ako vyučujúci matematiky. Na naliehavú žiadosť ho poslali ako veliteľa roty na bojový výcvik. Vtedy nemal ani 16 rokov. Ruská armáda bola najmocnejšia armáda tých čias. Ocitol sa uprostred veľkých vojenských udalostí, napr. 7 ročná vojna (1756- 1763). V priebehu rusko-tureckých vojen utrpel dve traumatizujúce zranenia hlavy. Pri jednom prišiel o oko, pri druhom mu strela prerazila tvár a vyšla zátylkom. Oboje zranenia prežil bez ujmy na inteligencii a vojenských schopnostiach. Kutuzov napísal ďakovný list Tekovskej župe za priateľské vzťahy obyvateľstva a dobré zásobovanie ruskej armády pri jej presune po bitke s Napoleonom pri Slavkove cez naše územie smerom do Ruska. Originál listu pre Mesto Bardejov je uložený v Štátnom archíve v Nitre, vo fonde Tekovská župa, v skupine písomností Acta Congregationalia z roku 1805, vo fascikli 2, pod numerom 32.

  

                                            

 

 

 

Fotogaléria